ZAUJímavosti

Vedci z Anglicka identifikovali novú krvnú skupinu. Krvná skupina MAL je extrémne zriedkavá. Objav by mohol zachrániť veľa životov. Tento prelom si vyžiadal 50 rokov výskumu: Britskí vedci objavili novú krvnú skupinu. Najznámejšie systémy krvných skupín sú ABO a Rh, ale teraz existuje iný systém. V budúcnosti by to mohlo pomôcť špecifickejšie vybrať vhodných darcov a zachrániť tak životy. 

Výskumnému tímu sa podarilo identifikovať proteín MAL ako nosič antigénu AnWj. Vďaka novým poznatkom by malo byť v budúcnosti oveľa jednoduchšie identifikovať pacientov, ktorí potrebujú AnWj-negatívnu krv. Tým je ešte jednoduchšie predchádzať komplikáciám z krvných transfúzií.

Na svete je veľmi málo AnWj-negatívnych ľudí. Približne 99,9 percenta ľudí nesie antigén AnWj na svojich červených krvinkách. V malej skupine však antigén chýba. Zvyčajne to súvisí s genetickými faktormi. AnWj-negatívni jedinci musia byť obzvlášť opatrní pri krvných transfúziách, pretože môže dôjsť k reakcii na AnWj-pozitívnu krv.

Teraz sa majú vyvinúť špeciálne testy na rýchlejšiu identifikáciu pacientov a darcov, ktorí sú geneticky AnWj-negatívni. O antigén môžu prísť aj pacienti trpiaci určitými chorobami, ako sú krvné choroby alebo rakovina. Aj v takýchto prípadoch by testy mohli znížiť riziko transfúznych reakcií. Rakovina môže dočasne spustiť negativitu AnWj, ale situácia je iná u ľudí, ktorí sa s ňou narodili. Vedci analyzovali vzorky z roku 1972. Medzi vzorkami bola vzorka prvej ženy identifikovanej ako AnWj-negatívna osoba.

Vedcom sa podarilo sekvenovať gény zodpovedné za proteín MAL. Následne bola v ojedinelých prípadoch zistená genetická mutácia, ktorá vedie k negativite AnWj. 

Existujú rôzne metódy, ktorými môžete zistiť aspoň približnú výšku vášho dieťaťa v dospelosti. Vyskúšate?

Metóda dvojročných

Tušili ste, že prvý rastový “špurt“ má dieťa za sebou vtedy, keď sa z bábätka zmení na batoľa? A práve výška v dojčenskom veku, okolo 2 rokov života dieťaťa, býva zhruba polovicou výšky dospelého človeka.

Jednoduchým spôsobom, ktorým teda aspoň približne môžete zistiť, aké vysoké bude vaše dieťa v dospelosti, je práve dvojnásobok výšky dieťaťa vo veku dvoch rokov.

Dievčatá sa zvyknú vyvíjať rýchlejšie ako chlapci, takže zdvojnásobenie ich výšky už v 18-tich mesiacoch môže byť takisto použité ako odhad.

Ide o metódu výpočtu rastu, ktorá sa používa dlhé roky, no zatiaľ neexistuje dôkaz skutočne preukazujúci jej presnosť.

Metóda rozdielu priemernej výšky

S najväčšou pravdepodobnosťou bude dieťa vysoké približne rovnako ako jeho rodič rovnakého pohlavia.

Ak teda máte dcéru, tak by mohla byť rovnako vysoká ako mama, no otec jej odovzdáva do vienka predpoklad, že môže mať výšku o 13 centimetrov vyššiu alebo nižšiu podľa predispozície druhého rodiča.

Priemerný rozdiel výšky medzi dospelým mužom a ženou je teda 13 centimetrov. Toto číslo sa využíva aj pri nasledujúcom výpočte dospelej výšky vášho dieťaťa.

e to jednoduché - k výške rodiča rovnakého pohlavia, akého je dieťa, pripočítajte výšku druhého rodiča, ktorá je buď zvýšená u chlapca, alebo znížená u dievčat o 13 centimetrov.

Číslo vydeľte dvoma a potom ešte sčítajte a odčítajte o 8,5 centimetra. Je až 95% pravdepodobnosť, že vaše dieťa bude vysoké tak, ako vám vyšiel konečný výpočet.

Rastové merania

Ak doma pravidelne meriate výšku, váhu a veľkosť hlávky dieťaťa, zapisujete, vznikne vám rastový graf - krivka, ktorá je dobrým spôsobom na zistenie správneho rastu dieťaťa, a to najmä pre pediatrov.

Tí používajú štandardizované rastové tabuľky a podľa toho potom skontrolujú, či všetko vo vývine dieťaťa prebieha tak ako má.

Výška a hmotnostné predispozície v dospelosti závisia od genetickej výbavy zdedenej nielen po rodičoch, ale aj ostatných členov rodiny. Spomeniete si, či ste boli počas školských čias malým “trpaslíkom“ a až na strednej škole ste sa vytiahli?

Prechádzali ste pubertou skôr alebo neskôr? Aj tieto údaje môžu byť podstatné nielen pre vás ako rodiča, ale najmä pre detského pediatra, ktorý potom môže predpokladať rast a vývin dieťaťa.

Čo ovplyvňuje výšku vášho dieťaťa?

Nejde iba o genetiku. Aj keď s najväčšou pravdepodobnosťou budú mať nízki rodičia aj nižšie dieťa, rovnako ako vysokých rodičov môže vlastné dieťa ešte o trošku prerásť.

Ide o geneticky prenesené informácie, ktoré majú vplyv na rast, no existujú aj ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť výšku dieťaťa. Ktoré sú to?

• výživa: dieťa, ktoré je obézne býva často vyššie ako jeho štíhlejší spolužiaci, no neznamená to, že bude aj vysoké v dospelosti. Deti s nižšou hmotnosťou sú zase drobnejšie, než sa očakáva vzhľadom na ich vek.

• hormóny: hormonálna nerovnováha, zhoršená funkcia štítnej žľazy alebo problém s rastovým hormónom, aj to všetko môže viesť k pomalšiemu alebo naopak rýchlemu rastu u detí, ktoré sú buď vyššie alebo nižšie, než je pre ich vek bežné. 

• lieky: sú liečivá, napríklad užívanie kortikosteroidov, ktoré môžu spomaliť rast dieťaťa.

• zdravotné podmienky: deti s niektorými chronickými chorobami, akými sú napríklad ťažká artritída, neliečená celiakia alebo rakovina, môžu brzdiť správny rast a vývoj dieťaťa.

• genetické podmienky: deti s genetickými poruchami bývajú často nižšie alebo vyššie, než by sa predpokladalo. (Downow syndróm, Turnerov syndróm, Noonanov syndróm - nízke rasty, Marfanov syndróm - vysoký rast)

• okrem toho aj cvičenie, spánok, podnebie, diéty či psychická pohoda môžu ovplyvniť rast dieťaťa.

Ak si nie ste istý správnym rastom svojho bábätka, určite kontaktujte svojho detského pediatra, ktorý skontroluje, či je všetko tak, ako má byť.